Míľnik v jurisdikcii a priekopnícky zlom pre chartrových skipperov a chartrové spoločnosti


V knihe „Zodpovednosť skippera – jeho práva / povinnosti“, štandardnej práci týkajúcej sa právnych otázok rekreačných skipperov a charterových spoločností, ktorú vypracoval Dr. Friedrich Schöchl, je opísaný právny rámec, v rámci ktorého skipperi a poskytovatelia služieb konajú. A to všetko v aj pre laikov zrozumiteľnej podobe.
Jedna kapitola je venovaná ustanoveniam všeobecných obchodných podmienok (VOP, malé písmo), ktoré sú právnym základom každej chartrovej zmluvy. Každý chartrový poskytovateľ si tieto podmienky formuluje individuálne pre seba.
[Čoskoro k dispozícii v angličtine: Zodpovednosť skippera – jeho práva / povinnosti buch@yacht-pool.de]
Preto sa podmienky často navzájom výrazne líšia. Často sa v nich dajú nájsť doložky, ktoré nie sú príliš výhodné pre nájomcu. Tieto „toxické“ doložky, ktoré zjavne nie sú v súlade s právne záväznými pravidlami európskej ochrany spotrebiteľa, sú roky kritizované.
Jednou z týchto neprijateľných doložiek je určenie miesta jurisdikcie podľa bydliska chartrovej spoločnosti. To môže byť legitímne, ak sa za prenajímateľa považuje spoločnosť sama. Je to však nezákonné, ak je prenajímateľ súkromnou osobou – ako v drvivej väčšine prípadov.
PRCEDENS: MIESTO JURISDIKCIE DEFINITÍVNE VYJASNENÉ
V konkrétnom prípade s rôznymi právnymi názormi medzi nemeckým nájomcom a gréckou chartrovou spoločnosťou o strate vrtule bolo prvou otázkou, ktorú bolo potrebné objasniť, určenie zodpovedného súdu.
V tomto procese – mimochodom – bolo rozhodnuté o určení miesta jurisdikcie, čo bolo doteraz mnohými chartrovými spoločnosťami ignorované. Okrem toho o tom rozhodoval „Bayerisches Oberlandesgericht“ (Bavorský najvyšší súd) – prelomový rozsudok pre chartrový priemysel. Prelomový, pretože podľa tohto rozhodnutia sa budú riadiť ďalšie súdy.
Čo sa stalo? Rozumne uvažujúci skipper Sailman (meno pozmenené) si zvyčajne prenajíma jachty cez chartrové spoločnosti pôsobiace na základe „Medzinárodných podmienok Yacht-Pool“, ktoré neobsahujú „toxické doložky“. Ale v tomto prípade si chcel prenajať loď od prenajímateľa, ktorý neprijal vyššie uvedené podmienky, takže skipper Sailman prijal podmienky prenajímateľa podľa hesla „snáď to bude v poriadku“ – ale nebolo.
Stal sa obeťou známeho problému:
Po niekoľkých dňoch stratila loď vrtuľu bez akejkoľvek chyby skippera. Pretože mu chartrová spoločnosť nemohla ponúknuť inú chartrovú loď, zostávajúce dni jeho chartrovej plavby prepadli. Ak vrtuľa lode spadne bez vonkajšieho vplyvu, je veľmi pravdepodobný konflikt – najmä ak je zadržaný depozit alebo jeho časť.
[Depozit zadržaný pre stratenú vrtuľu uviedol do pohybu dôležitý precedens.]
Pretože medzi skipperom a chartrovou spoločnosťou nebolo možné uzavrieť dohodu a skipper bol právne spôsobilý, obrátil sa na domovský krajský súd. Nenechal sa zastrašiť doložkou o právomoci v malom písme VOP chartrovej spoločnosti.
Chartrová zmluva bola podpísaná s nemeckou agentúrou, sprostredkovateľom medzi nájomcom a gréckym operátorom flotily. Prvý problém vznikol, pretože pre skippera (laika) nebolo jasne rozpoznateľné, kto je jeho zmluvným partnerom: agentúra alebo grécka chartrová spoločnosť.
Mimochodom, všeobecný nedostatok vedomostí: Za poskytnutie prenajatej lode je zodpovedný prenajímateľ – nie agentúra sprostredkujúca zmluvu. Pre nájomcu tiež vzniká zmätok, pretože od agentúry dostane podmienky, ktoré výlučne upravujú právne vzťahy medzi ním a agentúrou.
Otázka, ktorá nebola predmetom tohto súdneho sporu, ale ktorá sa v tejto súvislosti vynára pre všetky agentúry, znie:
Do akej miery sú agentúry povinné informovať skippera plavidla o podmienkach (malé písmo) chartrovej spoločnosti? Túto otázku je potrebné vnímať v kontexte poradenských povinností agentúr.
Pretože skipper Sailman si nebol istý o koho zodpovednosť sa jedná, žaloval grécku chartrovú spoločnosť aj nemeckú agentúru za porušenie povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy, za náhradu chartrového poplatku, nákladov na ubytovanie atď. Advokáti obžalovaných, ktorí boli zastúpení spoločne – agentúra aj chartrová spoločnosť – rázne spochybnili miestne a medzinárodné právomoci nemeckého súdu, pretože chartrová spoločnosť jasne uviedla vo VOP Atény ako „dohodnuté“ miesto jurisdikcie.
Právnik Tilmann Schellhas z advokátskej kancelárie Schieder und Partner – odborník na spotrebiteľské právo z Norimbergu – to videl úplne inak a absolútne súhlasil s miestnym sudcom, aby položil túto dôležitú a zmysluplnú otázku nasledujúcej vyššej inštancii, bavorskému najvyššiemu súdu .

ZODPOVEDNÝ JE SÚD MIESTA BYDLISKA ZÁKAZNÍKA
Týmto rozsudkom sa najvyšší bavorský súd bezvýhradne riadil právnym názorom právnika Schellhasa, ktorý sa pri podaní sťažnosti odvolal na predpisy práva EÚ a súvisiacu jurisdikciu určeného súdu v mieste bydliska skippera.
Bavorský najvyšší súd vyhlásil za zodpovedné miesto jurisdikcie nemeckého skippera v 18-stranovom vyhlásení. Rozhodujúce je tu okrem iného to, že zahraničná spoločnosť chcela obchodovať so spotrebiteľom v mieste bydliska spotrebiteľa a bola ochotná uzavrieť zmluvu. Toto samotné, spolu so všetkými ostatnými kritériami, bolo dokázané skutočnosťou, že chartrová spoločnosť pôsobila v Nemecku prostredníctvom agentúry.
Toto rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré bolo teraz posúdené v praktickom prípade, má obrovské následky. Pre zahraničné chartrové spoločnosti pôsobiace v iných krajinách EÚ to znamená, že niektorí sa teraz musia rozlúčiť s mylným presvedčením, že so skipperom je potrebné v konečnom dôsledku vyjasniť odlišné právne názory na súde v mieste sídla chartrovej spoločnosti – aj keď to bolo „dohodnuté“ vo VOP chartrového poskytovateľa.
Teraz už neplatí ani predpoklad, že kapitán napriek právnemu nároku upustí od žalovania chartrovej spoločnosti z dôvodu rizika spojeného s nákladmi v zahraničí (a často dlhotrvajúcim súdnym konaním).
ROZSUDOK S ĎALEKOSIAHLYMI NÁSLEDKAMI
Pretože pre konania v rámci EÚ sa zjednodušený postup všeobecne vzťahuje na spory s hodnotou do 5 000 eur a miesto jurisdikcie je teraz objasnené.
Ako ďalší vedľajší účinok tohto sporu bolo zistené nejasné oddelenie povinností chartrovej spoločnosti od agentúry. V tomto praktickom prípade to vystavuje agentúru nebezpečenstvu zodpovednosti za škodu kvôli jej marketingovému vzhľadu. Právnik navrhovateľa následne agentúru žaloval aj ako spolučinitela.
Tento prelomový rozsudok je určite zlomovým bodom v presadzovaní práv skippera. Týmto rozsudkom je teraz v praxi právoplatne rozhodnuté o otázke miesta jurisdikcie, predtým diskutovanej ako „právna teória“.
Týmto rozhodnutím sa definitívne odstránia prekážky, ktoré skipperovi predtým mylne bránili, aby mohol viesť súdny proces.
Výsledkom bude, že v budúcnosti bude menej chartrových spoločností riskovať, že budú postavené pred súd, ak bude právna situácia nejasná. A to aj v prospech agentúr a chartrových operátorov, ktorí už aj tak pracujú „pre zákazníkov“. Podobný postup v súčasnosti prebieha aj v Rakúsku, správa bude nasledovať.
DR. FRIEDRICH SCHÖCHL
Vynálezca Poistenia zodpovednosti skippera a priekopník v oblasti ďalších krytí špecifických rizík skipperov a poskytovateľov chartrových služieb je zakladateľ medzinárodného poisťovateľa YACHT-POOL.